Aktuality

20. výročie posviacky chrámu vo Vyšnej Hutke

Už hneď s prvými spoločenskými pohybmi po revolučnom novembri vznikla myšlienka postaviť nový kostol, čo bola úloha veľmi veľká a náročná. Prvé kroky v celej veci začal zastupujúci kňaz, farár v Ruskove – Jozef Jankaj. V rokoch 1992 – 1996 sa sv. omše v obci slávili v nesakrálnych priestoroch kultúrneho domu Vyšnej Hutky.

Písal sa rok 1992 a do farnosti Košická Polianka, ktorej filialkou bola aj  obec Vyšná Hutka nastúpil p. farár Martin Uháľ. Po odslúžení prvých sv. omší a spoznaní sa s miestnymi ľuďmi boli miestnemu farárovi predložené projekty vypracované projektantom arch. Františekom Grobauerom súvisiace s výstavbou nového kostola. Keďže boli potrebné financie, miestni ľudia si určili pravidelné mesačné zbierky, ktoré veľmi obetavo konali členky ružencového spoločenstva. Zbierky trvali počas celej výstavby kostola a trvajú dodnes.  Prvá zbierka sa konala  roku  1992 počas, ktorej sa vyzbieralo 193 000 korún. Finančný príspevok dostala obec aj od Biskupského úradu v Košiciach, vo výške 15 000 korún. Zbierky boli vykonávané aj v iných dedinách, kam väčšinou chodili ženy a muži ako šoféri a prosili o milodary. Prešli množstvo obcí a nazbierali spolu 630 000 SK. Pekný darček na Vianoce pre farníkov bol aj milodar z Nemecka od Fondu Kirche in Not vo výške 25 000 mariek, čiže pol milióna korún. Finančné dary neprichádzali len zo zahraničia, ale aj od miestnych podnikateľov, ktorý viackrát prispeli väčšími sumami. Za celý čas zbierok po obci sa do novembra 1996 nazbieralo 1 500 000 korún.

Prvou etapou pri výstavbe kostola bol výber pozemku. Z viacerých možností bol najvýhodnejší pozemok na výstavbu kostola v novej časti obce Luky. Bolo potrebné postaviť oporný múr na východnej strane kostola, od brehu rieky Torysa, ktorý sa vybudoval z kameňa. Prvé práce na stavbe nového kostola začali v septembri 1992 a to odkrytím ornice a jej odvozu. Začali sa nakupovať tehly, dosky, fošne, krokvy a podobné rezivo podľa rozpisu. Prišla zima a práce na stavbe sa museli na určitý čas zastaviť.

Práce na kostole ďalej pokračovali na jar roku 1993. Do prác na stavbe kostola boli zapojení nielen miestni obyvatelia, ale aj remeselníci z okolia, ktorí svojou zručnosťou, šikovnosťou a veľakrát aj obetavosťou a ochotou sa snažili nám stavať náš vysnívaný kostol. Keďže ľudí na takejto veľkej stavbe je stále potreba, šikovnosťou nášho pána farára boli do prác zapojení aj nezamestnaní prostredníctvom verejnoprospešných prác, tak ako z našej obce tak aj zo susedných obci. Po vykopaní základov a zabetónovaní  sme mohli vymurovať sokle a následne na to ťahať mury. Pomedzi všetky murárske práce sa neustále vinuli práce šalovacie a betonárske. Všetko sa vykonávalo svojpomocne a ručne. Bola to ťažká a zdĺhavá práca.

Nastal rok 1994 a chlapi sa rozhodli, že nebudú celkom nečinne čakať až príde jar a tak začali na pozemku za kostolom kopať studňu. Keď prišla jar práce na stavbe pokračovali, roboty bolo viac než dosť. Odšalovali vence a začalo sa z tesárskou prácou na budúcom chóre, robili sa ďalšie stropné deky nad zadnou časťou kostola a osadila sa strešná konštrukcia, Stavba zrazu dostala svoju tvar. Týčila sa do výšky a bol to hrejivý pocit v duši, že už čosi vidieť po toľkej námahe. Ďalším krokom bolo vybudovať vežu bola to veľmi namáhavá a zložitá práca, ktorú šikovný majstri z pomocou našich občanov zvládli. S príchodom jesene sa začalo pracovať na streche kostola, klampiarske práce, kladenie škridly. Zima sa hlásila o slovo, často fúkal vietor a vonku sa už nedalo robiť. Väčšia časť prác sa začala realizovať vo vnútri kostola, bola odborného razu na ktorú sme svojpomocne nestačili. Zakúpil sa potrebný materiál a objednala sa firma, ktorá zrealizovala elektroinštalácie a vodoinštalatérske práce.

S príchodom roka 1995 sa na kostol založili okna a dvere, tak sa stavba uzavrela a práce pokračovali vo vnútri kostola aj v chladnom zimnom období. Na čelnej strane vo vnútri kostola sa pracovalo na krásnom kamennom páse, ako pohľad a pozadie pre budúcu sochu Božského Srdca na ktorej v tom čase už pracoval mladý výtvarník pán Purdeš. Bolo veľmi dôležité, že ľudia mali stále ochotu, silu a chuť do práce, ktorú určite dostavali skrze vieru v Boha a tak stavba napredovala stále dopredu.

S rokom 1996 sa približoval aj koniec našej výstavby a tak pán farár požiadal biskupský úrad o predbežný termín konsekrácie kostola, ktorý nám bol určený na 17.11.1996. Ľudia to chápali ako výzvu a snažili sa robiť čo bolo potrebné na posledných prácach z vnútra aj z vonku kostola, chodníky, dlažby  oporný múr a celkové okolie. Pán farár sa postaral o vnútro kostola, ako je oltár, oltárny kríž, svätostánok, večné svetlo, ambóna, či oltárny svietnik. Na rad prišlo ozvučenie, osadenie kostolných lavíc, ktoré nám vyrobil pán Kolibár z Myslavy. V posledných dňoch pred konsekráciou sa všetko  upravuje, vylaďuje, upratuje.

Písal sa 17. november 1996. V tento deň sa zišlo mnoho veriacich, aby sa zúčastnili slávnostnej posviacky nového kostola, ktorý prišiel posvätiť Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Po privítaní a príhovore vtedajšieho p. farára, Martina Uháľa, nasledovalo krátke predstavenie chrámu z odborného hľadiska. Potom nasledovalo slávnostné otvorenie kostola Mons. Bernardom Boberom. Veriaci by nemali zabúdať na skutočnosť, že každý kostol je stánkom Boha medzi ľuďmi, a aby vštepovali vzťah k Pánu Bohu aj do sŕdc svojich deti. Po svätom prijímaní a modlitbe duchovný otec Martin Uháľ poďakoval v prvom rade PánuBohu a všetkým čo akýmkoľvek spôsobom sa pričinili a pomohli pri výstavbe nášho chrámu zasväteného Najsv. Srdcu Ježišovmu. V závere veriaci poďakovali duchovnému otcovi Martinovi Uháľovi za jeho snahu, ochotu, optimizmus a hlavne lásku, ktoré investoval do výstavby nášho chrámu. „Slová, ktoré by vyjadrili naše vďaky, sú slabé proti emóciám, ktoré prežívame pri vstupe do tohto chrámu. Vďaka Vám, že Božie meno bude dôstojne slávené v tomto chráme.“

Ubehol čas a ľudia si zvykli na nový liturgický priestor, každý si hľadal svoje miesto v kostole, kde sa mu bude dobre cítiť. Čas rýchlo ubieha a za tých 20 rokov sa veľmi veľa obnovilo, skrášlilo. Do nášho chrámu pribudla jaskyňa Lurdskej Panny Márie. Poslednými väčšími zmenami v kostole bola výmena okien a dverí a najnovšou zmenou bolo vymaľovanie a oživenie celého interiéru kostola. Pre každého veriaceho našej obce, náš Boží chrám znamená veľmi veľa. Môžeme sa spoločne stretávať na bohoslužbách a duchovne rásť. Nestojíme len tak na ceste a už nepočúvame, nevnímame svätú omšu len z reproduktorov. Každý z nás prichádza do Božieho chrámu stretnúť sa a porozprávať z Bohom. Pre veriaceho človeka to znamená veľmi veľa.

Mgr. Agáta Nosaľová

Zoznam noviniek

Božie Telo	p. Michal Lacko
Advent 2019	Dušičky
Nižná Hutka - odpust	Relikvie sv. košických mučeníkov
Benefičná noc v Krásnej	20 rokov folklórnej skupina Krasňanka
Organový koncert	875. výročie prvej písomnej zmienky Krásnej a odpust sv. Cyrila a Metoda
Národný týždeň manželstva 2018	II. farský rodinný ples
Duchovná obnova ružencového bratstva v Nižnej Hutke	Výročie požehnania kostola v Nižnej Hutke
Vianočný koncert	105. rokov obnoveného ružencového bratstva v Krásnej
Organový podvečer	Odpustová slávnosť sv. Cyrila a Metoda
Sviatosť birmovania	25. výročie ZŠ s MŠ sv. Marka Križina v Košiciach - Krásnej
Krížová cesta na Veľký piatok po uliciach Krásnej	Pôstna polievka
Národný týždeň manželstva	Farský ples rodín
Trojkráľový hudobný večer	Futbalový turnaj
20. výročie posviacky chrámu vo Vyšnej Hutke